Teória odrazu, j. h. Mikoláš Chadima; Xafoo (SK/CZ)

fotka Teória odrazu, j. h. Mikoláš Chadima; Xafoo

http://www.facebook.com/pages/TE%C3%93RIA-ODRAZU/460896813938450
http://www.novypopular.eu/np02_2012/files/teoria-odrazu-komplet.html
http://www.mchband.cz/xafoo.html

 

 

Peter „Šteko“ Štekláč – zpěv, polnice
Julo Fujak – basskytara, klávesy, zpěv
Peter „Varso“ Varsavik – elektrická kytara
Vlado Šustek – bicí
jako host Mikoláš Chadima – saxofony

Dvojkoncert  rockovo-alternativní skupiny po 20 letech s Mikolášem Chadimou jako hostem a dua Xafoo (Mikoláš Chadima a Julo Fujak) s videoprojekcí.
Slovenské alternativní uskupení pokřtí své CD s názvem Komplet… (Hevhetia, 2012), které jak název napovídá je kompletní diskografií, a to v podobě reedice unikátního vinylového záznamu a živých nahrávek z let 1989–1992, včetně skladeb doteď nevydaných. Ale to není vše, křtu se dočká i letošní novinka, CD výjimečného projektu Chadima & Fujak – XAFOO (Hevhetia, 2012), který mohli diváci v české premiéře vidět na festivalu Alternativa 2009 také v Kaštanu a který v tom roce rozhodně patřil k tomu nejlepšímu, co bylo na festivalu k slyšení. A právě živou nahrávku z Kaštanu použili pánové pro své CD. Hostem skupiny Teória odrazu nemůže být v takovou chvíli samozřejmě nikdo jiný než legenda české alternativní scény Mikoláš Chadima.

Táto alternatívna rocková skupina z Čadce svoju existenciu započala v roku 1987 ešte pod dočasným názvom Basta Fidli z iniciatívy bratov Jula a Eda Fujakovcov, bubeníka Zdena Pastvu a speváka Petra Štekláča, a to vystúpeniami na lokálnych festivaloch, ale okrem iného aj na vernisáži kolektívnej výstavy L. Terena, S. Ilavského, I. Csudaia, D. Brunovského, J. Šrameka v Kysuckej galérii (už v tom období vznikli piesne ako Raz zo sna, Skaličil som komára, či Je mi zle, pozn. J.F.). Po odchode Eda Fujaka a Pastvu z kapely premenovanej na Teória Odrazu (TO) sa jej obsadenie ustálilo v zložení: Peter „Šteko“ Štekláč – spev, poľnica; Peter „Varso“ Varsavik – gitara; Julo Fujak – basgitara, klávesy a Vlado Šustek – bicie. Tento „kysucký objav“ sa po ohlase z koncertov po bratislavských vysokoškolských kluboch ako Unic, Vajnorská a účinkovaní v Čechách, napr. na Jazzových dňoch v Prahe obnovenej Jazzovej sekcie Karla Srpa či v tamojších kluboch na Národní třídě, začal postupne posúvať k špičke slovenskej rockovej alternatívy.
Roku 1990 TO prijíma ponuku pražského vydavateľstva Globus International nahrať vlastnú platňu, ktorá vyšla o rok neskôr v edičnom rade spolu s titulmi legendárnych českých skupín MCH Band, E, Ještě jsme se nedohodli a slovenského súboru Veni. Album sa nahrával v júli 1990 v brnianskom štúdiu Audio Line alias „U hodné babičky“, kde kapele chodili „držať palce“ aj členovia skupiny Dunaj. Už pri prvom vypočutí vynilu s rovnomenným názvom Teória Odrazu prekvapí inštrumentálna zdatnosť hudobníkov a „exaltovaný, miestami až hysterický, remeselne perfektne zvládnutý spev“ (Mikoláš Chadima) hravo živočíšneho Petra Štekláča. Album si od začiatku až do konca drží vysoké tempo, ako celok pôsobí osobitou atmosférou. V skladbách sa prelínajú prvky rocku, jazzu, punku, dychovky, kysuckého folklóru, minimalizmu a experimentálnej hudby. Časté dynamické a rytmické zmeny len prispievajú k pestrej zvukovosti a bohatej štruktúrovanosti skladieb. Na štýlovej rôznorodosti a originalite tvorby TO bolo cítiť poučenosť z Pražského Výběru, brnianskej alternatívnej scény, artrockových King Crimson a najmä z „transžánrového“ majstrovstva Franka Zappu.
Nepostrádateľným poznávacím znamením TO bola aj Štekláčova, miestami priam „davisovsky“ znejúca poľnica narúšajúca každý žáner. Pre kapelu bola aj symbolom úškľabu nad našou provinčnosťou a zároveň odľahčujúcim elementom v kompozíciách, ktoré by sa inak dostávali do príliš vážnych polôh. Preplietajúce sa gitarové a basgitarové party Varsa a Fujaka vynikali invenčnosťou a technickou čistotou v súhre s tieňovanou dynamikou bubeníka Šusteka. V kolektívne vytváraných skladbách TO hudobne organicky použila aj konkrétne zvuky ako liatie vody, rozbité sklo a pod. Skupina okrem Štekláčových textov, z ktorých dýcha nadsázka, čierny humor a kysucký kolorit (Zavraždený zemiak, Čierne oči, čo plačete), zhudobňovala netradičným spôsobom aj poéziu levočských básnikov Petra Milčáka (Raz zo sna, Dobrovoľne nasilu) či Pavla Suržina (Čo vravia). Kontakt s nimi im sprostredkoval vtedajší študent filozofie M. Muránsky, vplývajúci na „backgroundovú“ poetiku skupiny.
Živé vystúpenia TO sa vyznačovali, podobne ako u Karpatských chrbátov, spontánne teatrálnymi prvkami – bláznivými novovlnovými kostýmami a parodizujúcou excentrickou show (napr. na záznamoch v nedochovanej scénke Operácia gitaristu) s kulisami a rekvizitami (hračkárskym policajným autíčkom so sirénou, umelohmotnými potravinami „v žalúdku“ gitaristu, balónikmi z chirurgických rukavíc, 500W žiarovkou hojdajúcou sa v tme nad publikom, socialistickým transparentom s nápisom „Ticho lieči!“ a pod., pozn. J.F.). Presah TO do divadelnosti logicky prerástol v rokoch 1990-1991 aj do spoluautorskej spolupráce s čadčianskym študentským divadlom Signum v hre Bábkulienka (Scénická žatva ´90 v Martine). Svoje tvorivé snaženie posunula TO ďalej roku 1992, keď pri príležitosti „krstu“ svojej platne nahrala živý album (vydaný svojpomocne na magnetofónovej kazete o štyri roky neskôr, KHK 1996). Kapela na ňom potvrdila vlastný hudobný rukopis, nadhľad a vysoký herný prejav. Na nahrávke spoluúčinkoval ako hosť aj prvý bubeník Bez Ladu a Skladu Richard Rybníček (budúci riaditeľ „superstarovej“ STV). Roku 1993 sa skupina po ťahajúcich sa problémoch s vydaním ďalšieho plánovaného albumu v agentúre Rock pop jazz pozvoľne rozpadá.